Nová sezóna už klope na dvere a v prípravy sú v plnom prúde! Hráči poctivo trénujú na ihrisku, no nezaľáha ani organizácia Monarchs. Okolo tímu sa pohybuje množstvo ľudí, bez ktorých by sa zápasy panovníkov len ťažko konali, a medzi nich patrí aj naša Media Crew. Túto partiu fotografiek a fotografov si bližšie predstavíme v sérii rozhovorov, ktorá pomôže nahliadnuť do ich práce aj fanúšikom.

Dnes sú na rade dve dámy, Ema Jašková a Rebeka Roninová.

Odkedy si súčasťou tímu MNRX MEDIA CREW?

Ema: Od minulého roka.

Rebeka: Oficiálne som sa stala súčasťou tímu v roku 2022, kedy som začala pomáhať s natáčaním zápasov či potrebných záberov z tréningov pre našich hráčov, taktiež keď bol čas tak som sa venovala aj fotografovaniu tímu. Avšak taký ten prvý kontakt s Monarchs som mala už v roku 2018, i keď viac-menej išlo o juniorský tím.

Prečo si sa rozhodla pomáhať klubu a vytvárať fotografie na zápasoch?

Ema: Hlavným dôvodom bolo to, že môj frajer hráva za klub Monarchs. Chcela som začat fotiť, a bola to dokonalá možnosť začať fotiť.

Rebeka:Jeden večer mi napísal kamarát, či nemám čas prísť na tréning seniorského tímu Monarchs, pretože by potrebovali natočiť pár záberov. Odvtedy som prišla na každý jeden tréning, camp či zápas. Akosi sa to so mnou nieslo v príjemnom duchu, chodila som tam s radosťou, hráči či tréneri ma prijali medzi seba a vedela som, že robím niečo, čím im môžem pomôcť. Neskôr keď som začala tvoriť aj fotografie z tréningov a zo zápasov, a videla som, že to niektorým robilo radosť a pýtali si odomňa tie fotografie, tak som sa tomu tešila rovnako ako oni, keď ich dostali.

Ktorá časť na americkom futbale sa ti páči?

Ema: Emócie po vyhratom zápase.

Rebeka: Asi tá tímovosť. Tú súdržnosť a silu som si začala najviac všímať pred samotnými zápasmi, kedy sa chalani navzájom podporovali a držali za jeden povraz. Bez ohľadu na výsledok, či už prevažovalo šťastie alebo hnev, v každom prípade v tom boli všetci spolu a spoločne to vždy aj oslávili alebo na chybách zapracovali.

Ktorá časť na americkom futbale sa ti naopak nepáči?

Ema: Emócie po prehratom zápase.

Rebeka: Jednoznačne zranenia. Niekedy mám pocit, že to až priam prežívam s tým, ktorému sa

nejaké to nešťastie prihodí.

Je ťažké fotiť / kamerovať zápas amerického futbalu?

Ema: Tažké to nie je, ale nie je to ani jednoduché.

Rebeka: Čo sa týka kamerovania, tak som bola veľmi prekvapená, že to nie je len o postavení kamery a jej spustení. Počas zápasov máme rôzne predpísané protokoly, ktoré sa musia prísne dodržiavať. Chvíľku mi trvalo pochopiť, čo vlastne odomňa chcú, za čo som vďačná vedeniu Monarchs, že boli pri mne takí trpezliví. Keď sa už do toho však človek dostane a vie presne čo má robiť, tak je to “brnkačka”. No a fotenie je kapitola sama o sebe. Bez kvalitnej výbavy a schopností fotografovať sa žiaľ nepohnete. Fotiť v ateliéri a behať za čiarou ihriska spolu s hráčmi, aby vám aspoň nejaké fotografie dobre vyšli, vie byť v celku náročné. Najmä v období leta.

Si fotograf/ka, venuješ sa tomu profesionálne, alebo to máš iba ako hobby?

Ema: Venujem sa tomu iba ako hobby, ale v budúcnosti ak by bola možnosť, chcela by som sa tomu venovať aj profesionálne.

Rebeka: Fotografovaniu sa venujem iba vrámci hobby popri mojom štúdiu. Ale rada by som sa v ňom neustále zlepšovala a posúvala sa v ňom vpred.

Ako dlho sa tomu venuješ ako hobby, čomu sa najviac venuješ v rámci fotografie a čo ti je najbližšie na fotenie?

Ema: Venujem sa tomu približne rok a najbližšie mi je fotiť šport a zvieratá.

Rebeka: Začalo to asi vtedy, keď som dostala svoj prvý digitálny fotoaparát veľa rokov dozadu a fotila som všetko naokolo seba, čo sa mi páčilo. Či už to boli kvety, príroda, ľudia, ruch mesta... všetko. Potom to zo mňa opadlo a znova sa to vrátilo, ako som začala kamerovať pre Monarchs. Začala som fotiť hráčov na tréningoch, neskôr som svoju výbavu vylepšila a trúfla si aj na nejaký ten zápas, ak som nestála za kamerou. To vo mne vzbudilo znova tú radosť z fotenia, a teda okrem fotografovaniu amerického futbalu a flagu, som sa už venovala aj foteniu rôznych nových merchov či môdnych kúskov u kamarátov, ktorí si zakladali vlastnú značku.

Autor článku: Anna Lichvarčíková